V katastrálnom území obce Ladomerská Vieska leží železničná stanica mesta Žiar nad Hronom aj priemyselná zóna. Ľahké ženy pri ceste už veľmi nevidieť. Domáci majú problémy s vodou, trápi ich kvalita ovzdušia aj medvede. Jedna z najbohatších dedín v regióne sa vďaka podnikom v obci stále rozvíja.

Ladomerská Vieska. Obec v okrese Žiar nad Hronom sa do povedomia ľudí dostala najmä ako rodisko trojnásobného premiéra Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, ktorý bol celé desaťročie najpopulárnejším politikom. Dedina má v súčasnosti 764 obyvateľov a patrí k najbohatším v regióne. Muži v okrese Žiar nad Hromom vlani v priemere zarobili 1.712 eur a ženy 1.279 eur. Nezamestnanosť v okrese sa tento rok pohybuje na úrovni štyroch percent.

V čase mojej návštevy domáci v časti obce – Vieska zazreli pod horou medveďa, ihneď zavolali na Obecný úrad, odkiaľ informáciu odovzdali Štátnej ochrane prírody a kontaktovali aj zásahový tím. Obyvateľov vyzvali cez obecný rozhlas na zvýšenú opatrnosť.

Obec ležiaca na strednom Pohroní, na južnom okraji Žiarskej kotliny vznikla v januári 1960 spojením dedín Ladomer a Vieska a o jedenásť rokov neskôr sa stala súčasťou mesta Žiar nad Hronom, následne sa v tejto mestskej časti na základe územného plánu nestavalo. Obyvatelia v rámci akcií „Zet“ vybudovali dom smútku a tenisové kurty. Nezavádzala sa však kanalizácia ani plyn, ako tomu v tom čase bolo v oveľa menších obciach v okolí. Dedina tak stagnovala.

Po Nežnej revolúcii, v apríli 1991 sa obec opäť osamostatnila. Najsilnejšie v dedine bolo práve Hnutie za demokratického Slovensko (HZDS), ktoré viedol Vladimír Mečiar a bola to jediná politická organizácia v obci. Neskôr už táto strana u domácich stratila na popularite. Dnes už o slávnom rodákovi v dedine nehovoria. Rodičovský dom bývalého politika už nevyzerá tak, ako v časoch, keď bol dieťa, je modrene zrekonštruovaný a v súčasnosti nehnuteľnosť obývajú jeho príbuzní.

Dedina sa nachádza na spojnici hlavného mesta a Banskej Bystrice, už ju však nahradila neďaleká cesta R1. Obec sa stala neslávne známa aj tým, že pri hlavnej ceste postávali ľahké ženy poskytujúce sexuálne služby. V súčasnosti tam prostitútky už tak často nevidno, zopár sa ich však presunulo k odbočke na Šášovské Podhradie.

V roku 2005 v dedine postavili čističku odpadových vôd. Postupne vybudovali úplnú plynofikáciu a začalo sa aj s ďalšou výstavbou. „Keď som v roku 2006 nastúpil do úradu evidovali sme až 38 ľudí, ktorí neplatili za komunálny odpad, pritom v obci mali nehnuteľnosti a aj trvalo žili. Postupne sme počet znížili,“ povedal šesťdesiatjeden ročný bývalý starosta Vladimír Baran, ktorý je pôvodným povolaním technik. V roku 2011 vybudovali v obci zberný dvor, je na ňom aj kompostovisko, tiež postavili  kontajnerové stojiská na plasty, tetrapaky, sklo a papier. „Moja nasledovníčka pokračuje v rozvoji obce,“ uviedol Vladimír Baran. Súčasnú starostku považuje za schopnú.

Začínal ako nezávislý kandidát a v ďalších volebných obdobiach kandidoval za SMER a aj koalíciu SMER – SD a SNS. Ako starosta sa snažil šíriť dobré meno dediny, založil napríklad Združenie Viesok na Slovensku a spoluorganizoval stretnutia obcí s týmto názvom. „Rád som rozvíjal rodnú obec. Som hrdý na revitalizáciu námestia a aj iné projekty. Rodina, priatelia a najmä zdravie však šli bokom,“ vysvetlil Vladimír Baran svoje rozhodnutie, prečo už v roku 2022 nekandidoval. Myslí si, že aj keď sú bohatá obec, ktorá neustále napreduje, ešte stále dobiehajú dvadsaťročné obdobie počas, ktorého, bola obec súčasťou mesta a nerozvíjala sa.

Problémy s vodou

V obci mali naposledy až troch záujemcov o kreslo starostu a osemnásť uchádzačov o poslanecké miesta. Zapísaných voličov bolo 680. Volebná účasť dosiahla 62,6 percent a 224 obyvateľov dalo hlas štyridsaťtriročnej poľnohospodárskej inžinierke Kataríne Janekovej (nezávislá).

Na rodáčku zo Stropkova miestni nedajú dopostiť. Z Ladomerskej Viesky pochádzajú starí rodičia jej manžela a v dedine býva od roku 2008. „Žije sa mi tu veľmi dobre, sú tu priateľskí ľudia, keď je nejakí problém, vždy sa nájde stredná cesta na vyriešenie“ uviedla Katarína Janeková, ktorá sa nechcela fotografovať. Predtým pracovala osem rokov ako úradníčka na Obecnom úrade.  

„Veľa sa naučila od predchádzajúceho starostu, pracovala s ním na projektoch,“ spomenuli viacerí obyvatelia. „Jednoducho to život priniesol, bola to pre mňa výzva a ja som sa do nej pustila,“ vysvetlila dôvody svojej kandidatúry Katarína Janeková.

„Najväčšie problémy máme s vodou, máme nedostatok vody, momentálne sme v štádiu spracovania projektovej dokumentácie a stavebného povolenia na dobudovanie vodovodu,“ opísala starosti. „Kapacitne sme momentálne na tom tak, že akákoľvek investičná bytová výstavba je podmienená dobudovaním vodovodu. Uvidíme, ako sa vyjadria vodári,“ uviedla, s tým, že najmä v horných častiach obce je problém s tlakom. Vtedy zabezpečia pre obyvateľov cisterny.

Iné veľké ťažkosti v dedine vraj nemajú. „Sme blízko mesta a občianska vybavenosť je dostupná,“ myslí si starostka. V obci  je jeden obchod dve krčmy, motorest, penzión, autodielňa, kaderníctvo, multifunkčné ihrisko, detské ihrisko, futbalový štadión aj tenisové kurty. 

Ladomerskú Viesku s mestom spája autobusová doprava. Z centra dediny je to do mesta dva a pol kilometra, autobus z námestia na k nemocnici v Žiari nad Hronom ide 10 minút, cesta autom z obce do centra mesta trvá ani nie  päť minút a táto trasa sa dá prejsť pešo za 30 minút.

Starostka nevníma, že by ako nezávislá, bez politickej podpory mala ťažkosti pri vybavovaní záležitostí na úradoch a ministerstvách. „Ani na zastupiteľstve neriešime, kto je za akú politickú stranu,“ tvrdí. Jej predchodca Vladimír Baran, ktorý bol piaty starosta v poradí, obec viedol šestnásť rokov a predtým pôsobil ako poslanec, má však iný názor. „Prvé štyri roky, keď som bol nezávislý, mi ukázali, že politická podpora je lepšia, keď som v tom období išiel niekam so žiadosťou, nikoho nezaujímala,“ opísal svoje skúsenosti. Neskôr mu pri riešení vecí za obec výrazne pomohlo to, že bol kandidát za konkrétnu politickú stranu, aj keď on sám členom žiadnej strany nikdy nebol.

Mečiarova neter je poslankyňa

Obecné zastupiteľstvo má sedem poslancov, väčšina z nich je nezávislá, medzi nimi je aj neter Vladimíra Mečiara – Ivana (dcéra najmladšieho brata). Bývalý premiér je jej krstný otec. V zastupiteľstve má po jednom poslancovi SNS a SME RODINA.

Dedina má podľa posledného sčítania 764 obyvateľov, schválený rozpočet obce na rok 2024 je viac ako 860 – tisíc eur. „Najväčšie príjmy tvoria dane z nehnuteľností, predovšetkým podnikateľských subjektov z priemyselnej zóny,“ opísala starostka Katarína Janeková. Ide o čiastku viac ako 330 – tisíc eur od stopäť podnikateľských objektov. V katastrálnom území obce leží totiž aj priemyselné zóna, v ktorej sa nachádza závod na výrobu hliníka. Vlani v ňom však zastavili výrobu a 300 zamestnancov pochádzajúcich prevažne z okresu museli prepustiť.

Zvyšok príjmov obce sú podielové dane a iné zdroje. „Najväčšie výdavky máme za energie v objektoch obce, vykurovanie, elektrina aj osvetlenie ulíc. Máme materskú školu, futbalový štadión, čističku odpadových vôd, dom smútku…,“ vyratúva náklady na obecné objekty.

Obecný úrad má päť zamestnancov. Traja sa starajú o kosenie či odhŕňanie snehu. „Je to flexibilnejšie, aj čo sa týka možného havarijného stavu a nepriaznivého počasia, ako by sme mali objednávať firmu. Tak sú tu chlapi v smene pracovného nasadenia,“ opísala starostka. Kosia, odháňajú sneh, zametajú iba príležitostne. „Vždy na jar si totiž dáme ulice pozametať priemyselným autom,“ vysvetlila. Obec má aj vlastný traktor s vlečkou i kosačku.

Podľa názoru starostky priemyselné podniky majú však aj tienistú stránku. Vplyv na kvalitu životného prostredia, najmä ovzdušia. „Nespokojných nájdete všade. Riešime najmä individuálne sťažnosti, ako sú susedské spory a záležitosti,“ doplnila Katarína Janeková.

Dedina a politika

• V prezidentských voľbách bolo v obci zapísaných 637 voličov a 353 odovzdalo hlas. V druhom kole získal Ivan Korčok 108 hlasov a Peter Pellegrini 177 hlasov.
• V posledných parlamentných voľbách bola v dedine volebná účasť 69,5 percent. SMER – SSD získal 25, 53 percent, tesne za ním skončila strana HLAS – SD s 24,89 percentami. Progresívci mali 14,04 percenta. Voliči  z obce dali svoje hlasy aj Republike, ktorá získala 5, 1 percenta.
• Vo voľbách v roku 2021 SMER – SD dosiahol 21,74 percent a OĽaNO  21,23 percent, na treťom mieste skončili Kotlebovci s 12,36 percentami.
• V roku 2016 SMER v obci mal až 37,55 percent a v roku 2012 to bolo takmer 50 percent (49,87).

(Zdroj: ŠÚ SR)

Námestie získalo ocenenie

Dominantou dediny je farský kostol Krista Kráľa, postavili ho niekedy v prvej polovici 14. storočia. Až 522 obyvateľov pri poslednom sčítaní uviedlo príslušnosť v rímskokatolíckej cirkvi.

Železničná stanica Žiar nad Hronom patrí do katastra Ladomerskej Viesky. Ľudia sa však nestážujú, že nenesie meno ich obce. „Zoberte si  to tak, že na druhej strane, pre Žiarčanov je to kus cesty, kým sa zo stanice dostanú domov, naši obyvatelia majú oveľa kratšiu cestu,“ povedala starostka Katarína Janeková.

Domáci si chvália dobrú dostupnosť do okresného mesta a najviac sú hrdí na revitalizované námestie, na ktorom stojí mariánsky stĺp aj kaplnka. Charakter prostredia sa úplne zmenil, keď priestor v rokoch 2011 až 2012 zrekonštruovali. Celkové investičné náklady boli až 835 – tisíc eur, z eurofondov išlo takmer 300 – tisíc eur.

Zo 77 projektov bol vtedy tento projekt v Banskobystrickom kraji vyhodnotený ako najlepší. „Splnili sme najviac kritérií, ktorých bolo jedenásť a štyri boli povinné. My sme splnili asi deväť, ak si dobre spomínam“ pochválil sa bývalý starosta Vladimír Baran. V roku 2013 získalo námestie štvrté miesto v súťaži Stavba roka, pritom na jeho revitalizáciu mali jeden z najnižších rozpočtov.

Priemyselný charakter dodáva dedine aj Sídlisko v časti Vieska. Postavili ho takzvané pohotovostné sídlisko v rokoch 1951 až 1953. Najskôr vybudovali domy so 64 bytmi, do ktorých prišli žiť ľudia pracujúci v závode na pozíciách stredného a vyššieho manažmentu. Polovicu obyvateľov tvorili Česi a inžinieri, do domov sa začali sťahovať v januári 1954. Boli to ľudia, ktorí stavali a spúšťali jednotlivé prevádzky v bývalom Závode SNP a až neskôr sa začali budovať v sídliská v meste Žiar nad Hronom, na ktorých žili zamestnanci fabriky.

Obec v číslach

• Dedina má 764 obyvateľov.
• Priemerný vek miestnych obyvateľov je 47 rokov. Zaujímavosťou je, že presne polovicu tvoria muži a druhú ženy.
• Ľudia v obci žijú v 235 rodinných domoch a 18 bytových domoch.
•  Vodovodnú prípojku má 246 obydlí, kanalizáciu 206 a 197 domov má plyn. 
• Obec tento rok hospodári s rozpočtom viac ako 860 – tisíc eur eur.
• Vlani mala obec rozpočet o niečo viac ako 838 – tisíc a po  schválenej zmene to bolo 740 – tisíc eur.
• Najväčší príjem obce tvorí výnos dane z nehnuteľností v priemyselnej zóne a zisk z prenájmu pozemkov.
• Najviac výdavkov obec zaplatí za energie.
• Muži v okrese Žiar nad Hromom vlani  v priemere zarobili 1712 eur a ženy 1279 eur.
• Nezamestnanosť v okrese sa tento rok pohybuje na úrovni štyroch percent.

(Zdroj: ŠÚ SR, ÚPSVaR, obec Ladomerská Vieska)

Od roku 2002 má dedina aj vlastný erb, ktorý tvoria staré symboly oboch  pôvodných obcí. Za Ladomer je to kráľ v brnení,  ktorí drží symbol Viesky, srdce s troma kvetmi na stopkách.

Čo hovoria obyvatelia?

Päťdesiatpäťročná invalidná dôchodkyňa Alena Marková sa do obce vydala: „Prišla som sem z dolniakov. Je to malá dedina, ja som tiež z dediny, máme tu rodinný domček, deti mi tu odrástli. Blízko máme mesto. Som spokojná, nemenila by som, do mesta by som určite nešla. Nič mi tu nechýba. Máme milých susedov a dobrú starostku, ktorá robí rôzne akcie pre deti aj pre starších.“

Kvetoslava Kubíková býva v susedstve rodinného domu Vladimíra Mečiara: „Dobre sa mi tu býva, ľudia sú tu dobrí.  Žijem tu štyridsaťšesť rokov. Pochádzam zo Starej Kremničky, manžel je z Hodruše a sem sme sa presťahovali. Pracovala som v škole, bola som vrátnička aj školníčka, všetko som robila. Máme veľmi pekné námestie.“ 

Majiteľka butiku Iva Sedliaková nedá na obec dopustiť: „So životom na dedine som spokojná, prisťahovali sme sa z Kremnice. Sú tu príjemní ľudia a krásne prostredie, je tu veľa akcií. Kvalita ovzdušia je kvôli neďalekej hlinikárni horšia. No a v obchode je menej vecí, ako je v mojej špajze. Viac však nakupujem v meste.“

Martin Mäsiar býva v rodinnom dome spolu s otcom: „Žije sa mi tu dobre, dobrá starostka, dobrí ľudia, žiadna kriminalita. Vybudovali tu cesty aj osvetlenie a starostka robí akcie. Je tu aj komunita poľovníkov, tak sa robia aj guláše. Mesto je blízko a je tu pokoj. Som z konca dediny a nechodí ku mne poštárka, poštu mi tak nosia k tete, vec som riešil aj na úrade aj na pošte, nebol som úspešný. A to tam dom tam stojí viac ako štyridsať rokov, poštári však majú vraj svoje okruhy. Som vyučený umelecký kováč, no jeden a pol roka som nezamestnaný. Predal som auto, jedno aj druhé a žijem z dávok. Pracoval som aj v závode, bolo to na trojzmenné prevádzky, stále na jedno kopyto, tam som si to odkrútil. Ženu nemám, ktorá by ma chcela, bez peňazí a bez práce.“ 

Nezamestnaný Marián Mikula: „Najviac sa mi páči obchod a máme dobrú starostku, ktorá robí akcie. Horšie je to s pracovnými príležitosťami.“